pr. č. 2Arthur Schopenhauer a Sören Kierkegaard

Arthur Schopenhauer (1788 – 1860)

vplyv: Kant, Platón, indická filozofia

po tom ako sa vzdal akademickej kariéry bol

slobodným učencom.

diela: 1813 O 4 koreňoch vety o

dostatočnom dôvode.

1819 Svet ako vôľa a predstava

1836 O vôli v prírode

1851 Parerga a paralipomena

charakteristika : voluntarizmus, pesimizmus,

iracionalizmus

Arthur Schopenhauer _ metafyzika 1

od Kanta preberá rozdelenie na fenomén – noumenon:

všetko čo poznávame – vec pre nás - je štrukturované:- čas- priestor- subjekt - objekt- kauzalita

=> ilúzia sveta (štrukturovaný, plný objektov v priestore a čase)

jediný spôsob ako je nám realita prístupná (ako spoznať noumenon / vec o sebe) je v introspekcii

sami seba zakúšame ako vôľu

predpokladá, že z toho môžeme extrapolovať (aj keď istí si byť nemôžeme)

nerozdelené jedno, neplurálne – základ všetkého, čo sa ukazuje ako predstava

dielo: O 4 koreňoch vety o dostatočnom dôvode.1813

dielo: Svet ako vôľa predstava. 1819

x Kant

Arthur Schopenhauer _ metafyzika 2

všetko čo poznávame ako predstavu – každá individuálna vec je objektiváciou vôle k životu (chápané doslovne nie ako metafora)

nám známe predmety – len dočasná vlna na oceáne vôleobjektivácia vôle – rôzne stupne

(skaly < rastliny < živočíchy < ľudia)

svet ako predstava – len „mája“, ilúzia, závoj cez ktorý nevidíme skutočnosť – jednotná vôľa (čistá sila)

vplyv indickej filozofie

Arthur Schopenhauer _ pesimizmus

všetka vôľa <= z nedostatku, z potreby, chcenia, túžby

pokým sme objektmi vôle – nezískame trvalé šťastie, či pokoj

´=> utrpenie – vlastnosť sveta o sebe

uspokojenie jednej túžby vedie k ďalšej a ďalšej atď. – reťazec utrpenia a bolesť sa stupňuje

sú len dve cesty ako sa zbaviť utrpenia:

1) estetická skúsenosť (dočasne zbavuje utrpenia)

2) asketizmus (trvalé zbavenie sa utrpenia, avšak len pre nemnohých)

vplyv indickej filozofie

Arthur Schopenhauer _ estetická skúsenosť 1

umenie (a pripúšťa aj prírodu) umožňuje ES

- dočasná spása cez poznanie

večných platónskych ideí

- prekonanie času a individuality

na chvíľu sa stratíme v objekte (vnímateľ = vnímané)

celé vedomie je obsadené týmto obrazom

umelecké diela vytvára génius

- schopnosť poznávať svet o sebe

- odvodiť z prírody platónske idey

použitím imaginácie

na rozdiel od Platóna idey nechápe ako koncepty, ale ako objekty vnímania

dotvorenie prírody imagináciou

v zárodku ju máme všetci

~ Aristoteles; x Kantkrása je tu funkciou jasnosti s akou dielo prezentuje p. idey

Arthur Schopenhauer _ estetická skúsenosť 2

z ES plynie dvojaké potešenie:

A) kognitívne poznanie platónskych ideí (pozitívne)

B) afektívne potešenie, dočasné zbavenie sa žiadostivosti a utrpenia ľudskej existencie (negatívne)

Umelecké dielo – idealizácia rôznych stupňov objektivácie vôledôležitá je miera vôle manifestovaná v zobrazených objektoch:

hierarchia umení:architektúra < maľba krajiny < portrét < poézia, tragédia

? hudba však nič nereprezentuje ?- je priamym vhľadom do vôle ako takej (prostredníctvom

rytmu, tempa ,...) – zmyslové oboznámenie s pulzom sveta ako vôle

na rozdiel od Platóna idey nechápe ako koncepty, ale ako objekty vnímania

Arthur Schopenhauer _ asketizmus

cesta len pre nemnhohých egoizmus – zdroj utrpeniacesta oslobodenia:

neustále potláčanie vôle+

poznanie: niet rozdielu medzi mnou a inýmiberiem na seba všetko utrpenie sveta pretože je moje vlastné ~ Budha, Ježiš Kristus

Sören Kierkegaard (1813 – 1855)

vplyv: x Hegel

-filozofické diela písal pod pseudonymami.

- hlavný cieľ: obrana jednotlivca a

kresťanstva pred Heglovým idealizmom

diela:

1840 Pojem irónie so stálym zreteľom k Sokratovi.

1843 Buď – alebo (Victor Eremita)

Strach a triaška (Johann de Silentio)

Opakovanie (Constantin Constantius)

1844 Filozofické fragmenty (Johann Climac)

Pojem úzkosti (Vigilius Haufniensis)

1845 Štádiá na ceste života

1846 Konečný nevedecký dodatok k filozofickým fragmentom (Johann Climac)

1849 Smrteľná nemoc (Johann Anti-Climac)

1850 Cvičenia sa v kresťanstve (Johann Anti-Climac)... a iné

charakteristika : 1. existencialista, iracionalizmus, nesystémovosť

Sören Kierkegaard _ metóda 1

ako bojovať proti spoločnosti kde vládnu abstrakcie (duch, historická nevyhnutnosť, ...)?

neveril, že je možné proti abstraktným filozofickým systémom (Hegel) „bojovať“ priamo ich zbraňami – to by bola opäť abstrakcia odtrhnutá od života

volí stratégiu nepriamej komunikácie, osobného príkladu, tvorivého a osobného znepokojovania rozrušovania

hľadá odpoveď na otázky: Čo robiť? a nie čo mám vedieť?Čo znamená byť kresťanom?

v otázkach viery a života je dôležitý osobný cit jednotlivca nie abstraktné poznanie a transcendentálny rozum.

každý tvorivý čin je aj istou deštrukciou daného stavu

už ani nie je možné spáchať sebevraždu

x Hegel, dialektika, idealizmus

Sören Kierkegaard _ metóda 2

privádza preto myslenie k paradoxom, ktoré sa priečia akémukoľvek sprostredkovaniu (racionalizáciii, vysvetleniu)

- obrat myslenia k jednotlivcovi- konfrontácia s paradoxom vylučuje možnosť vyhnúť sa zodpovednosti, voľbe (nejakým vysvetlením)

v otázkach voľby spôsobu života (konania) nie sú objektívne dopredu dané pravidlá, objektívne pravdy, kategorické imperatívy, logika ducha doby a pod.

xlen subjektívne pravdy (pre ktoré nemusí existovať nijaká racionálna obhajoba a podpora)

význam má len etický subjektmravný život je len voľba – nie povinnosť ani záväzoklen Ja s desivou nutnosťou voliť bez návodu ako

- voľba spôsobu života - tri štádiá existencie:1. estetické 2. etické3. náboženské

x Hegel, dialektika

odmieta transcendentálny subjekt poznania

x Kantov kategorický imperatív

záleží len na úmysloch, dôsledky konania sú druhoradé antisociálna etika

Sören Kierkegaard _ 1. estetické štádium existencie

vedený len záujmom o pôžitky života - užívanie slastí a uspokojovanie chutí

príklad zvodcu: - len prežitok umenia zvádzať, dáva mu pominuteľný pocit moci, keď sa mu to podarí, tak stráca záujem a ide zvádzať ďalšiu obeť

- nikdy sa nedostane k skúsenosti so sebou samým,ale postupne si uvedomuje svoju bezmocnosť a závislosť

=> márnosť, stratenosť .... zúfalstvo

cieľom preto je vymaniť sa z estetického štádia a zaujať etický postoj

Buď – alebo. - prchavé, bezprostredné, povrchné~ Mozartova postava Donna Giovanniho

tiež príklad manželstva.

konflikt Ja so sebou:sloboda/nezávislosť x závislosť, bezmocnosť- voľba je len na ňom

Sören Kierkegaard _ 2. etické štádium existencie

krok od zúfalstva estetického štádia:Ja sa skutočne zvolí / prijme seba

a z tejto jednoty začne utvárať svoj život

voľba je absolútna, ale zároveň sa týka predchádzajúcej danosti:vo voľbe prijíma Ja seba ako náhodilé (zakorenené v dejinách, konkrétne Ja) – preberá tak za seba zodpovednosť´

=> ľútosť

- dochádza k zjednoteniu s tým od čoho sa Ja v zúfalstve odlúčilo – od konečného konkrétneho sveta

=> etická voľba obsahuje dva pohyby:1. odlúčenie sa od konečna a na základe novej samostatnosti

2. obratom k nemu

inak by šlo o absolútnu tvorbu vlastného Ja

znovuzískanie estetického rozmeru

rovnováha medzi etickým a estetickým

Sören Kierkegaard _ 3.náboženské štádium existencie 1

na pohyb 1) odlúčenia od konečna nám stačia vlastné sily, ale na pohyb 2) potrebujeme vyššiu moc.

paradoxná, absurdná vierakonečno nemôžeme vlastniť, len ho prebrať vo viere a nádeji od najvyššej moci.

=> nemožnosť etickej konštitúcie Ja

Ochota zdať sa všetkého vylučuje možnosť nádeje všetko získať

spätný obrat ku konečnu vychádza z nekonečnej rezignácie

nemôže Ja vykonať samé – potrebuje sa oprieť o pohyb vyššej moci - Božie vtelenie (pohyb nekonečna ku konečnu)

paradox: Predmetom žiadneho poznania nemôže byť absurdnosť, že čo je večné je zároveň historické.

Strach a triaška:biblický príklad Abraháma a jeho obete syna

Sören Kierkegaard _ 3.náboženské štádium existencie 2

myslenie stavia jedinca pred paradox a vracia ho k sebe=> nutnosť rozhodnúť sa, ktorej sa takto nedá vyhnúť

len ten kto seba vníma týmto spôsobom vníma sa ako existencia ako jedinec v neodvodenom zmyslemá možnosť nájsť seba samého

kto môže človeka naučiť pravde o ktorej sa tu hovorí?Ježiš Kristus

paradox: súčasnosť osoby (historickej) J.K. s kýmkoľvek z nás je možná – v okamihu voľby (uvedomenia si existencie)

- človek sa pravdy nezmocňuje (ako si myslel Sokrates), ale musí mu byť daná aby ju mohol uchopiť v okamžiku.

- predtým je mimo akejkoľvek pravdymusí sa pre pravdu otvoriť, prijať ju v okamihu voľby

- nepravda indivídua je hriechom (tvárou v tvár pravde sme hriešnici)

x Sokrates

prístup k pravde otvára vtelenie

Sören Kierkegaard _ prekonanie úzkosti a zúfalstva

ako sa človek uzatvára pravde?Č. fakticita a nutnosť x je slobodný s neobmedzenými možnosťamiv tomto zmysle je syntézou – ťažko hľadá rovnováhu a v tomto víre podlieha úzkosti

- prichádza so slobodou, s odvrátením od konečnosti- jej predmetom je nič

Č. je syntéza konečnosti a nekonečnostičasovosti a večnostislobody a nutnosti

syntéza – pomer medzi dvomi – ale to ešte nie žiadne Janie je to dopredu daná syntéza, ale pomer ktorý má

pomer sám k sebe (utvára sa)

Č. je sám sebe daný a práve preto musí seba prijať z rúk inej moci- je slobodný, a zároveň závislý- slobodný ostáva vtedy keď pochopí, že sa musí

zodpovedať len svojej slobode.v zodpovednosti prekračuje sám seba a zbavuje sa úzkosti

Pojem úzkosti.

Smrteľná nemoc.

úzkosť ~ ničx strach

•Coreth, E., Ehlen, P.,Schmidt, J. 2003: Filosofie 19. století. Olomouc : Olomouc.

•Coreth, E., Ehlen, P., Haeffner, G., Ricken, F. 2006: Filosofie 20. století. Olomouc : Olomouc.

•Solomon, R. C. (1993): Vzostup a pád subjektu. Bratislava : Enigma.

•Solomon, R. C., Shermann, D. (eds.) 2003: The Blackwell Guide to Continental Philosophy.

Malden, Oxford, Melbourne, Berlin : Blackwell Publishing.

•Russell, B. 1945: The History of Western Philosophy. New York : Simon and Schuster (kapitola

XXI, s. 719 – 729)

•Baldwin, T. (ed.) 2003: The Cambridge History of Philosophy 1870–1945. Cambridge :

Cambridge University Press.

•Ten, C. L. (ed.) (1994): Routledge History of Philosophy. Volume VII. The Nineteenth Century.

London, New York : Routledge.

•Kerney, R. (ed.) (1994): Routledge History of Philosophy. Volume VIII. Twentieth Century

Continental Philosophy. London, New York : Routledge.

•Copleston, F. (1994): A History of Philosophy. Volume VII - IX. New York, London, Toronto,

Sydney, Auckland : Doubleday.

literatúra: